(tvoj) obraz v zlatom ráme

27. february 2012 at 10:00 | soni |  poems
zlomené predlaktie nehy
mojej (tvojej)
keď kráčal si po mojom srdci
zabodával sa
do rozdeľujúcej sa aorty môjho srdca
strachu o zabudnutie
zasa
v zátvorke: v poradí ďalšie
vykríknutie ospalej bdelosti
stavu zaprášenej
spráchnivenej ľútosti

srdce chce zabíjať
do tvojho obrazu
v zlatom ráme
pribíjať
kliniec

snáď to bude
bolieť (?)

© soni ; 2012


Viem, že podaktorí máte prázdniny tento týždeň, tak aby ste sa tu nenudili, prednastavila som báseň, poobede vám odpoviem na komentáre, ktoré mimochodom, ako každé vaše, hrozne potešili! :) By the way, about poem: kedy sa tak už konečne prestanem cítiť?
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 summer summer | Web | 27. february 2012 at 13:42 | React

krasne, uprimne a bolestivé...

2 Lousie Jones Lousie Jones | Web | 27. february 2012 at 18:32 | React

až, ani nevíš jak mi ta báseň připomněla moje city k H. zabolelo to.

3 Lulu Lulu | Web | 28. february 2012 at 9:36 | React

kedy budem držať v ruke tvoju knihu sonička? :)
je to skvelé, úplne sa hodí k môjmu aktuálnemu duš. stavu

4 Delight ^^ Delight ^^ | Web | 28. february 2012 at 18:17 | React

To jsi opravdu psala ty? Nádherná básnička. Už asi i proto, že mi tohle nikdy nešlo, tak to obdivuju. Jde poznat, že je to upřímné a od srdce :) Nádherné to je :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.